Niagarské vodopády - prírodný zázrak v Amerike

Milý Zápisníček,

keďže ti rozprávam o mojich cestách po Európe a Amerike, tak dnes spomeniem to, ako sme sa vydali až ku americko-kanadským hraniciam, pretože cieľom road tripu boli Niagarské vodopády. Cesta z Washingtonu, DC, kde sme bývali, bola dlhá, tak sme sa po ceste na sever zastavili ešte vo Philadelphii v štáte Pennsylvánia.

Philadelphia je najväčšie miesto tohto štátu, ale nie hlavné. Tým je historický Harrisburg, ktorý je zase známy svojou veľkovýrobou skvelej čokolády Hershey a rovnomenným zábavným parkom.

Potulky Philadelphiou

V tomto meste bola 4. júla 1776 prijatá a následne 2. augusta aj podpísaná Deklarácia nezávislosti v Independence Hall, kde sme boli aj na komentovanej prehliadke. S prijatím nezávislosti sa spája aj typická americká pamiatka s názvom Liberty Bell, ktorý je známy najmä svojou prasklinou, ktorú už nie je možné opraviť tak, aby zvon mohol fungovať. Tento 1,2 metrový zvon do výšky je vystavený v parku Independence National Historical Park, kde sa dá k nemu bezplatne dostať.

Nakoľko je môj muž fanúšik filmov Rocky so Sylvesterom Stallone, tak sme sa vybrali k múzeu umenia Philadelphia Museum of Art. Pod slávnymi schodmi je od roku 2006 umiestnená bronzová socha Rockyho Balboa a na schodoch, ktoré vedú k múzeu sme nevideli nič iné, len ľudí behať. Môj muž nebol výnimkou.

Philly cheesesteak 

Philadelphia je známa aj kvôli svojim Philly cheesesteakom. Keďže ja nie som veľkým fanúšikom mäsa, tak si túto pochúťku vychutnal môj muž. Je to pečivo plnené zeleninou a trhaným mäsom, pre ktoré sme ako turisti museli ísť do najviac presláveného Reading Terminal Market, kde domáci nakupujú čerstvé produkty.

Ako takmer každé veľké, a nielen americké mesto, tak aj Philadelphia má svoj mrakodrap s vyhliadkou. Ten sa volá One Liberty Place, na ktorom je v 57. poschodí turistické miesto. Vyhliadka je vo výške 269 metrov a otvorená bola koncom roku 2015. Bohužiaľ, kvôli pandémii sa mesto rozhodlo túto atrakciu v septembri 2021 zavrieť nadobro.

Zaujímavosťou je, že hlavnú ulicu Benjamin Franklin Parkway lemujú medzinárodné vlajky po oboch stranách, ktoré sú usporiadané podľa abecedy. Donedávna ich bolo 90, teraz sa pridalo ďalších 19. Nechýba ani slovenská a česká. Tá slovenská však nie je správna, nakoľko znak je otočený o 90 stupňov.

Smerom na sever

Na Niagarských vodopádoch som bola prvýkrát v roku 2016 a o tri roky neskôr som sa vrátila. Predtým, ako som tam šla, som od mnohých kamarátov počúvala, ako je kanadská strana vodopádov lepšia a určite sa oplatí ísť aj tam. V 2016-tom sme mali tak či tak naplánované pokračovať smerom do Kanady, tak sme sa najskôr zastavili na americkej strane, vychutnali si pár hodín poobede a večer a na druhý deň sme sa presunuli na stranu kanadskú.

Nejaký výrazný rozdiel som nepociťovala. Jediné čo, tak na kanadskej strane je vysoká veža s presklenou vyhliadkou, odkiaľ sa dajú z výšky pozorovať vodopády. Ale nepovedala by som, že by jedna strana bola horšia alebo lepšia ako tá druhá.

Atrakcie, ktoré stoja za každý cent

Pri Niagarských vodopádoch je z americkej strany hneď niekoľko atrakcií, ktoré sú tu pre turistov dostupné. Jednou z nich, ktorá stojí 1,25 dolárov na osobu, je vyhliadková plošina. Na tú vedie výťah a je z nej krásny výhľad na celé vodopády. My sme prvý rok ostali až do zotmenia, kedy sa vodopády osvetlia a vytvorí sa krásna svetelná show. Nebola som jediná, ktorá si utierala slzy z líc.

Druhou atrakciou, ktorú by som určite nevynechala, je plavba loďou s názvom Maid of the Mist. Tieto americké výletné lode tu prevážajú turistov ku vodopádom už od roku 1846. Každý tu pri vstupe dostane typický modrý pršiplášť a loďou sme sa dostali až ku srdcu vodopádu, cez ktorý za sekundu pretečie 600 tisíc galónov vody, čo je neuveriteľných 2,7 miliónov litrov vody. Pršiplášte nám poskytli akú-takú ochranu, no to sme ešte nevedeli, čo nás čaká na tretej atrakcii. Tá sa nazýva Cave of the Winds a po nej nám už nepomohli ani žlté pršiplášte, ktoré sme dostali pred vstupom. Súčasťou výbavy boli aj jednorazové sandálky. Táto atrakcia je vlastne pešou prechádzkou po chodníkoch a rebríkoch okolo vodopádu, pri ktorej sme sa dostali priamo k jednej ohlušujúcej časti.

P.S. do spomínaného Harrisburgu, hlavného mesta Pensylvánie, som sa raz vydala sama. Bol tam koncert Back Street Boys a nikto nechcel ísť so mnou, tak som to zobrala ako prejav svojej dospelosti, že pôjdem sama. Výlet trval dve hodiny a už po ceste tam som chytila obrovskú búrku, začiatok koncertu meškal hodinu. Skupina vyšla na pódium, zaspievala jednu pesničku a následne celý štadión evakuovali. Takže na Back Street Boys sa ešte niekde musím dostať, snáď bližšie než v Harrisburgu a bez búrky a evakuácie