Monza - chrám rýchlosti

Milý Zápisníček, 

fanúšikom Formuly 1 som sa stala len pred dvomi rokmi, ale za ten krátky čas som stihla plne pochopiť vášeň, ktorá tento šport sprevádza a dokonale som sa jej oddala. Keďže som si povedala, že si doprajem a nebudem si veci odriekať, svoje fanúšikovanie som vzala vážne a počas týchto dvoch rokov som navštívila už štyri podujatia kráľovnej motošportu. Teraz ti porozprávam o jednom z tých najprestížnejších.

Keď sa povie Monza, väčšina ľudí si automaticky predstaví jeden z najlegendárnejších formulových okruhov vôbec, a to dokonca aj tí, ktorým F1 veľa nehovorí. 

Okruh na pôde Talianska, neďaleko slávneho Milána, bol otvorený ešte 3. septembra 1922 a stal sa tak vôbec tretím okruhom vytvoreným pre automobilové preteky a vôbec prvým na pevninskej Európe. Monza si okamžite získala fanúšikov po celom svete, najviac však srdcia samotných Talianov. Akoby aj nie, veď Taliansko dalo svetu jednu z najluxusnejších značiek áut. Červená farba, čierny kôň na žltom pozadí. Kto by nepoznal Ferrari? Možno lepšou otázkou je, kto by Ferrari nemiloval? Slovami Sebastiana Vettela, každý fandí Ferrari. 

Zažiť tak Formulu 1 na tomto okruhu je preto jeden z najpamätnejších zážitkov, ktorými sa človek môže pýšiť. Je to ale skutočne tak? 

Okruh s 53 kolami a 11 zákrutami, medzi ktoré patria tie najlegendárnejšie ako Curva Grande, di Lesmo, Ascari a azda najznámejšia Parabolica, ktorú nedávno premenovali na Alboreto, láka státisíce fanúšikov po celom svete. Ceny lístkov tento okruh katapultovali medzi najdrahšie, ktoré v kalendári F1 nájdete. Predsa býva vždy vypredaný a atmosféra na ňom patrí medzi najlepšie. Tiffossi skrátka vedia, ako fandiť. 

Všetko to znie krásne a človek má hneď chuť otvoriť peňaženku a všetky svoje úspory vložiť len do tohto jedného zážitku. Netreba byť však zbrklý a podujatia tohto formátu si poriadne naštudovať, aby sa nakoniec nestalo, že budete sklamaní. 

Taliani sú povestní svojím chaosom, ktorý sa mne osobne páči, nie je však chaos ako chaos. Keď som šla na Monzu, predstavovala som si to trochu inak, najmä kvôli tomu, že predtým som navštívila už tri iné podujatia z kalendára. Počítala som však, že to bude iné, je to predsa Taliansko. Pred odchodom som počula príbehy o tom, ako to fungovalo na Imole a dúfala som, že na Monze to nebude rovnaké. 

Poďme však po poriadku. Lístky sme si kúpili ešte v januári, a to cez FutbalTour, keďže na oficiálnych weboch boli tie s priaznivými cenami už vypredané. Takéto lístky skrátka miznú rýchlejšie, než teplé rožky v Tescu. Ubytovanie priamo v Monze len tak nezoženiete. Je to malé mesto, veľa hotelov tam teda nie je, navyše voľné izby sa rýchlo zabookujú. Pri takýchto podujatiach platí pravidlo - kto prv príde, ten prv melie. Miláno nie je od Monzy ďaleko, vzdialenosť medzi oboma mestami je 15 km. Ibaže toto mesto módy je drahé aj bez podujatia Formuly 1. Dobrou radou teda je ubytovanie riešiť skoro, aby ste mali šancu nájsť ho vo vhodnej vzdialenosti a za priaznivú cenu. 

Odporúčam hľadať ubytovania aj v okolí Monzy. Množstvo malých dediniek má buď menšie hotelíky, alebo vás ubytujú aj domáci. A to za celkom priaznivé ceny. Navyše, bývať u miestnych so sebou prináša množstvo výhod. Mimo iného vám vedia poradiť, kam ísť na dobrý obed, čomu sa vyvarovať a ktovie, možno sa ubytuje u fanúšikov F1 a nájdete si tak spoločníkov na konverzácie. Pozor však, ak predsa len nie ste fanúšikom Ferrari, odporúčam príliš to nedávať najavo, táto značka je v Taliansku druhým náboženstvom. 

Ak sa budete na okruh presúvať autom, či už vlastným alebo požičaným, určite odporúčam vyraziť skôr. Vyhnete sa tak zápcham a zároveň máte šancu na dobré parkovacie miesto. Blízko pri trati, za nízku cenu, prípadne zadarmo. My sme za parkovisko zaplatili vopred, chceli sme mať totiž istotu, že naozaj bude kde auto zaparkovať. 

Ak sa rozhodnete presúvať sa spojmi, nemusíte si zúfať. Počas veľkej ceny do Monzy z Milána premáva pravidelná vlaková linka. 

A teraz už k samotnému okruhu. Už len to, že sa tam človek dostane, je zážitok samo o sebe. Mne osobne by stačilo stáť na zaprášenej ceste a už som cítila príjemné brnenie v prstoch, ktoré sa objaví zakaždým, keď sa ocitnem na mieste pretkanom históriou. A že tej má tento okruh na rozdávanie. Pre mňa bol teda zážitok už to. Lístky, ktoré sme si kúpili, neboli na tríbúnu, bol to General Admission, čo znamená, že sme sa naozaj museli obracať, aby sme si našli miesta, z ktorých vidieť aspoň čo-to z trate. 

A presne tu nastáva problém. Práve kvôli prestížnosti tohto okruhu sa celkom bežne stáva, že tých lístkov sa predá oveľa viac, než je samotná kapacita. Rozumiem, že pre promotérov je to zrejme dobrý výsledok, ale pre ľudí, ktorí za lístky zaplatia nemalé peniaze, to už také príjemné nie je. 

V piatky sú okruhy pomerne prázdne, platilo to zatiaľ na každom jednom okruhu, na ktorom som bola. Tréningy sú len pre skalných fanúšikov, prípadne pre tých, ktorí si prišli vyhliadnuť najlepšie miesta v General Admission. Práve v tento deň teda máte možnosť vychutnať si trať naplno. Môžete sa prejsť okolo, vychutnať si pohľad na monoposty, ktoré okolo vás nefrčia závratnou rýchlosťou. Odporúčam navštíviť aj fanzónu, ktorá ponúka niekoľko zaujímavostí. Staršie monoposty, legendárne výherné trofeje. Naozaj je tu čo robiť. 

V sobotu už nastali menšie komplikácie. Kvalifikácia láka oveľa viac divákov, a tak nájsť si vhodné miesto je už trochu komplikovanejšie. Kvalifikáciu F3, F2 a Porsche cup sme si pozreli na miestach blízko vstupu na okruh, avšak na samotnú F1 sme sa chceli presunúť ďalej, niekde bližšie k zákrutám, aby sme mali lepší zážitok. Keď sme si našli vhodné miesto a potešili sa, že výhľad bude skvelý, prišli organizátori a vyhodili nás s odôvodnením, že tu sa stáť nemôže. Nikde neboli žiadne značenia, predtým tam stáli aj iní ľudia. Aký bol teda dôvod sme sa nedozvedeli. Miesta sme už potom nenašli, keďže miesta popri trati boli už úplne plné. 

Sklamaní sme teda odišli, pevne rozhodnutí, že na druhý deň si chytíme lepšie miesta. V General Admission sú totiž aj malé tribúnky, z ktorých je perfektný výhľad na trať. Ibaže naše plány boli zmarené v momente, čo sme prišli na parkovisko. Už o pol deviatej bolo parkovisko temer úplne plné. Bola to prvá predzvesť toho, že s vyhliadnutými miestami sa môžeme rozlúčiť. Pred vstupom sa utvoril dlhý rad ľudí, podľa môjho skromného odhadu mohol mať aj pol kilometra. Našťastie sa to hýbalo celkom rýchlo, predsa len sme v ňom strávili temer hodinu.

Brány okruhu otvárajú o ôsmej ráno, neviem si teda predstaviť, kedy tam prišli prví nadšenci a ako dlho museli čakať, než ich pustili na okruh, aby si chytili tie najlepšie miesta. To nám trochu ubralo na nálade, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť si pomerne dobré miesto. Síce na rovinke, ale bolo to tesne pri výjazde zo zákruty Biassono. O zábavu sme tak mali mať postarané. A v podstate sme aj mali. Vo výhľade nám síce trochu zavadzali stromy, ale bola som ochotná vydržať to. 

Samozrejme, celý pretek neuvidíte, keďže stojíte len pri časti trate a ešte aj k veľkoplošným obrazovkám to bolo ďaleko, ak však máte dobré mobilné dáta, viete si preteky pustiť naživo na mobilnom zariadení. Treba však počítať s tým, že pri tak veľkom množstve ľudí to nie vždy bude fungovať. 

Keďže preteky v Monze sa konajú v lete, netreba zabúdať na pitný režim, pokrývku hlavy a jedlo. Všetko si síce môžete kúpiť na okruhu, ale je to dvojnásobne, možno niekedy až trojnásobne drahšie. Len za pivo sme zaplatili 8 €, ale doniesli sme odtiaľ aspoň pekný pohár a máme pamiatku. 

Koniec pretekov bol, samozrejme, famózny. Charles Leclerc v červenom monoposte niekoľko kôl pred cieľom zdvihol tlak všetkým Tiffossi. Každá chyba ho mohla stáť nielen víťazstvo, ale aj pódium. Našťastie sa však žiadnej nedopustil a okruh v Monze tak mohol prepuknúť červeným peklom. Žiaľ, neboli sme až dokonca, vychádzanie z okruhov je celkom náročné, obzvlášť, ak ste autom, takže sme svoje pozície začali opúšťam o niečo skôr, predsa sme však mali zážitok vďaka Tiffossi. Niektorí totiž ešte pred samotným koncom pretekov začali spievať taliansku hymnu. 

Po pretekoch sa vždy dá vybehnúť na trať a kto sleduje podujatia kalendára F1 vie, aké krásne sú pódiové oslavy najmä v Taliansku. Červené more a hrdelné hlasy Tiffossi spievajúcich jednu z najkrajších európskych hymien, to je rozhodne pohľad, na ktorý sa nezabúda. To som síce nezažila, ale určite sa jedného dňa o čosi podobné pokúsim. 

Na záver by som teda odporučila poriadne si pred každou kúpou lístka naštudovať informácie o okruhu. Zážitky z prvej ruky nájdete hlavne na Reddite, kde sa fanúšikovia vždy veľmi radi vyjadria. Vďaka skúsenostiam iných si tak viete spraviť lepší obraz o fungovaní a organizácii. Čo sa Monzy týka, zážitok to bol naozaj skvelý, nemenila by som, ak by som však dostala príležitosť ísť sa tam pozrieť znovu, už by som pravdepodobne zainvestovala do lístka na tribúnu. To totiž šetrí čas a aj nervy. A človek si môže pretek užiť naplno.