Amsterdam - mesto omamných vôní a bicyklov

Drahý Zápisník,

som nesmierne rád, že som ako študent mohol veľa cestovať. Zážitky, akoby som zrazu našiel. Okrem nezabudnuteľných momentov som sa tiež zdokonalil v mnohých veciach a pasoval sa s výzvami a nástrahami. 

Chvalabohu. Vážim si to. O to viac v dobe, kedy je cestovanie obmedzené. Aj to však beriem ako novú príležitosť vystúpenia z komfortnej zóny a nájdenia nových ciest na púti za dobrodružstvom!

Ale k veci… Dnes Ti chcem porozprávať o mojej niekoľkodňovej návšteve predvianočného Amsterdamu. Bolo to vlastne také rande. S mestom, ale aj s mojou aktuálnou snúbenicou. Obaja sme v tom čase žili na rôznych miestach Európy a keďže bol náš vzťah čerstvý, nemohli sme zaspať na vavrínoch. Večere a drinky sme si dávali v Lisabone, Prahe, alebo aj Amsterdame. 

Háčik bol v tom, že sme boli ešte vysokoškoláci a naše výlety sa niesli v duchu “low cost”. Čo je veru v metropole Holandska ťažké dodržať. A tak sa začína aj moje rozprávanie.

Ubytovanie s mačkami

Po romantickom stretnutí na letisku sme sa vybrali do nášho spoločného ubytovania. Bolo niekoľko dní pred Vianocami a ceny boli na maxime. Vzhľadom na rozpočet sme teda boli nútení zobrať izbu asi hodinu vlakom od Amsterdamu. Pre obyvateľov tak veľkého mesta asi nič čudné, pre nás vzdialenosť z Bratislavy do Trnavy. 

Mali sme ešte nejaké kredity na Airbnb a tak sme si bookli izbu v rodinnom dome jedného mladého páru. Izba bola útulná, mali sme v nej všetko, čo sme potrebovali. Hostitelia boli sympatickí. Kým sme nezistili, že majú tri mačky. Neznášam mačky. 

Romantika s mojou priateľkou skončila v momente, keď omylom zhodila moju GoPro kameru do misky s vodou jednej z mačiek. Drahá a vytúžená kamera + odpor k chlpatým a samoľúbym stvoreniam = talianska domácnosť v Holandsku! Kamera však našťastie fungovala, takže sme sa čochvíľa vybrali na potulky mestom.

Vianočná idylka v páperkách

Amsterdam bol dychberúci. A to doslova, keďže bolo asi mínus 5 stupňov. Nuž, Vianočná idylka je fajn. Keď sedíte doma pri krbe s knihou v ruke, alebo máte loft v centre mesta s výhľadom na rieku Amstel, pokrytú tisíckami drobných ľadových vločiek. Ak by ste to nevedeli, mesto je významné množstvom kanálov. Je ich tu presne 165, čo je viac ako v Benátkach. Rozprestierajú sa na dĺžke viac než 100 kilometrov. 

My sme sa však pripravili. Odetí v páperkách, zababušení v pletenej čiapke, šále a rukaviciach, odhodlane sme vykročili smer - prvá krčma. Niekto si povie - Slovač sa nezaprie - my sme však vedeli, že sa musíme zohriať. Zvonku, aj zvnútra. Holandské pivo Heineken za 10 € nechutilo (už) nikdy lepšie! 

Bicyklová, zelená aj červená kultúra 

Budem na chvíľu vážny. Amsterdam ma od prvého momentu fascinoval kultúrou. Takou, ktorú nenačítaš v knihách ani bedekroch. Ale takou, ktorá funguje sama, ako perpetuum mobile. Formuje sa z generácie na generáciu, je zakorenená hlboko pod budovami mesta. 

Ľudia boli na pohľad vzdelaní, ústretoví a pokojní. Áno, aj keď bolo mínus 5. Jazdili na bicykloch. Áno, aj keď bolo mínus 5. A áno, občas fajčili aj povestné “nepovolené cigarety”.

Nie, samozrejme, všetci a všade. Ale na Red Light District skoro všetci. O tejto hriešnej červenej uličke ste už určite počuli. Vo výkladoch tancujú sporo odeté devy a vo vzduchu sa nesie omamná aróma z miestnych coffee shopov. Ulica sa pýši aj najstarším obchodom s prezervatívmi na svete a nájdete tu aj Múzeum sexu. 

Bolo zaujímavé sledovať, ako elegantne vie fungovať prakticky štvrť plná bordelov uprostred pokojného mesta. Necítili sme sa nebezpečne. Skôr ako v lunaparku. Bol to zážitok. 

Ja som Amsterdam

Poďme však ďalej. Ako bývalý hokejista som musel svoju milú naučiť korčuľovať. Kde inde, ako na obrovskom klzisku pred gigantickým a ikonickým nápisom I AMSTERDAM. Na nápis sme sa sa aj poctivo vyštverali a odfotili sa s celou scenériou. 

Pokiaľ patríte k milovníkom umenia, navštívte Rijskmuseum a Van Gogh Museum. Sú od nápisu vzdialené len pár desiatok metrov. Za návštevu stojí aj dom Anny Frankovej, známej židovskej dievčiny, ktorá si počas ukrývania sa pred nacistami písala denník. Útočiskom pre Annu a jej rodinu sa stal práve jeden z domov v Amsterdame.

P.S. Amsterdam má rozhodne čo ponúknuť a ja sa sem ešte určite vrátim. V zime a či v lete - zlé počasie neexistuje. Iba zlé oblečenie. Takže, milý zápisník, treba byť pripravení.