Andalúzia - magická oblasť južného Španielska

Drahý Zápisník,

po mojom príchode pod Tatry som blízkym hovorila o mojej dovolenke v španielskej Andalúzii a aj Tebe o nej napíšem :)

...keď dostaneš terapiu šokom pri porovnávaní cien leteniek

O mojej dovolenke takmer nikto nevedel, ja som síce dovolenku plánovala už dlhšie so sestrou, miesto sme vybrali až na poslednú chvíľu, iba tri dni pred odletom do Malagy. Španielsko sme si zvolili z dvoch dôvodov, sestra túto krajinu, kultúru aj jazyk miluje a Španielsko akceptovalo očkovanie v čase príletu (s vyplneným formulárom) bez žiadnych ďalších komplikácií. Vtip ale nastal pri kúpe leteniek. Sestra z Londýna do Malagy a späť zaplatila za letenku niečo cez 50 libier, v mojom prípade, za približne rovnaký čas letu, ale z Prahy bola cena asi 4x vyššia. Nuž čo, draho, nedraho, ak chceš po roku vidieť sestru a Španielsko, nemáš na výber. Takže som v stredu kúpila letenku a v sobotu večer som už sedela v lietadle, iba s malým batohom v priestore na batožinu a tešila sa na čas strávený so sestrou. Predsa len, musela som skontrolovať, či jej nepribudli po 30-tke nejaké vrásky.

Malaga - rodisko Pabla Picassa

Moja cesta začala v sobotu poobede smerom na Letisko Václava Havla v Prahe, dobrou kávou a bagetou počas čakania na let, a potom niečo vyše tromi hodinami strávenými v lietadle smerom na juh Španielska. Sestra ma tam už čakala, letela ráno z Londýna a zatiaľ obhliadla pláž. Malaga pre nás ale nebola novinka, strávili sme tam pár dní pred štyrmi rokmi. 

Už keď som vystúpila z lietadla, bola som spokojná, v Malage bolo na konci septembra teplo. No čo viac si priať. Kontroly na letisku prebehli v poriadku a vonku som už len hľadala známu tvár (na letisku bolo čakanie na cestujúcich zakázané kvôli opatreniam). Naše kroky smerovali autobusom do centra mesta, kde sme si dali večeru a rozprávali si novinky a ako dedinčanky ohovárali spoločných kamarátov.

Druhý deň sa začal - ako inak - dovolenkovo. Bývali sme síce v lacnejšom hoteli, mali sme však zabezpečené raňajky a ja som si hneď pripomenula video od “Fero joke:” Ja s malou porciou na tanieri a lámavou angličtinou a sestra s plným tanierom a plnými rukami na štýl “zoberiem aj na pláž, nemusíme ísť na obed.” :D Po raňajkách sme sa šli najskôr prejsť po centre mesta a trošku si oživiť spomienky. Keď sme tak prechádzali mestom, započuli sme orchester, zazreli v dave vyobliekaných hudobníkov, ktorí na námestí hrali španielsku vážnu hudbu. Okolo sedeli seniori a turisti sa, ako my, prizerali. Takto si predstavujem nedeľné poludnie! Neostali sme však dlho, pretože nás už čakala pláž a more. V Malage je na konci septembra príjemne teplo, a čo je ešte lepšie, more je zohriate ešte z leta a priam ma vábilo pohľadom. Slnko a more som si naozaj užívala ja, ale ešte viac moja sestra, ktorá vždy tvrdí že v Londýne (kde žije) nie je žiadne leto a letné oblečenie nosí iba na dovolenkách.

Pondelok ráno už bol iba o raňajkách a balení, pretože sme sa vlakom presúvali do Cádizu. A aké sú moje dojmy z Malagy? Nuž, keď som tam bola prvýkrát, bola som očarená, pretože som videla typickú španielsku kultúru, dlhú promenádu, piesočnatú pláž a more. Čo viac si priať. Ďalšou výhodou Malagy je, že sa tam viem dostať priamo letecky, na druhej strane rovnako tak aj turisti takmer z celého sveta, takže objaviť niečo ďalšie, menej turistické bolo pre mňa príjemnou zmenou.

Cadiz - historické sídlo západnej civilizácie

V pondelok ráno sme sadli na vlak smer Cadiz (čítaj Kadik), s prestupom v Seville, a keďže Sevilla bola aj naša ďalšia zastávka po Cadize, prestup sme využili iba na kávu na stanici, sadli do ďalšieho vlaku a kochali sa výhľadom. Už keď sme túto destináciu vyberali a videla som fotky, vedela som, že ho chcem navštíviť. Cadiz je prístav, “nachádza v južnom cípe andalúzskeho regiónu na ostrove prepojenom s pevninou prostredníctvom úzkej pevninskej šije. Z každej strany obklopujú jeho pobrežie Costa de la Luz pláže, ktoré akoby nemali konca. Mesto býva považované za najstaršie sídlo západnej civilizácie, keďže Feničania ho založili pred viac než 3000 rokmi. Miestny prístav bol v minulosti plný čulého obchodného ruchu. Krištofovi Kolumbovi a ďalším moreplavcom poslúžil ako štartovací bod pre ich zámorské objavy.” Toľko citácie z webu odovolenke.sk a teraz k realite.

Tesne pred príchodom vlaku do Cádizu je vidieť vodu z oboch strán. Keď to sestra videla, trošku sa bála, ja som si spomenula na cestu vlakom smerom z Ružomberka do Žiliny, kde je síce voda len na jednej strane, a nie je to more, ale je tiež relatívne blízko koľajníc. 

V Cadize sme strávili tri dni a boli pre mňa typické dovolenkové, pláž, jedlo a prechádzky po meste. Tak by som tieto tri dni na tomto podmanivom mieste definovala. Počas jednej dlhšej prechádzky celým Cadizom sme objavili jeho historickú časť, založenú v časoch existencie rímskeho impéria či strážne veže. Najväčšou je Torre Tavira, tiahnuca s výškou až 45 metrov. No a pláže, ktoré nás očarili? Jednoznačne, najobľúbenejšia medzi turistami, piesková pláž La Caleta.  Tam sme trávili azda najviac času, ale navštívili sme tiež pláž Playa de la Victoria, najznámejšiu mestskú pláž v novej časti mesta.

Čo nás ale so sestrou prekvapilo bolo problém dohovoriť sa anglicky. Ak som si v minulosti myslela, že Malaga je typické španielske mesto, Cadiz je ešte o jednu úroveň vyššie. Naozaj iba málokto sa tam dohovoril anglicky, menu v angličtine sme hľadali len ťažko a našťastie nás zachraňoval mekáč s možnosťou objednania cez automat. 

V Cadize som strávila svoje narodeniny, s vyloženými nohami na uteráku, sviečkou v tortičke na pláži a výhľadom na čajku, ktorá pobehovala okolo a čakala, kedy sa s ňou s tortičkou podelím. Držala som sa však hesla: “podaj prst, zoberú ti celú ruku,” a preto som jej nenechala ani omrvinku. Večer sa ale žiadna párty nekonala! Cadiz na nás pôsobil veľmi pokojne, v uliciach sme videli skôr seniorov a rodiny s deťmi než mladých ľudí. Tí, asi ako aj mladí ľudia na Slovensku, odchádzajú do väčších miest za prácou. Čo bolo ale v Cadize TOP bol Decathlon, okolo ktorého sme prechádzali každý deň smerom na pláž. Už už som tam chcela vojsť, ale nákupy na Slovensku s cashbackom ma presvedčili, že si mám na nákupy v tomto športovom obchode počkať.

Sevilla - hlavné mesto Andalúzie

Po oddychu na pláži v slnečnom Cadize sme vo štvrtok popoludní vyrazili vlakom do Sevilly. Sevila je hlavné mesto Andalúzie, rozlohou menšia ako Bratislava (o viac ako polovicu) ale väčšia počtom obyvateľov (takmer o polovicu). Musím povedať, že v Seville bolo v posledný septembrový deň asi tak teplo, ako v tých najteplejších letných dňoch v Bratislave, a to ja nemám rada. Sestra však bola nadšená. Síce jej chýball výhľad na more, to teplo si skutočne vychutnávala a museli sme vždy vymyslieť kompromis v podobe svetla a tieňa v tesnej blízkosti, aby som ja mohla byť ukrytá s vodou v ruke a ona na slnku s vyloženými nohami. Tento kompromis nám pomáhal naplniť Setas de Sevilla alebo aj „Mushrooms Seville.“ Je to unikátna stavba - Metropol Parasol - údajne najväčšia drevená stavba na svete s výhľadom na mesto zhora za 5 €. To ale nie je jediná pamiatka v Seville, ktorú sme chceli so sestrou navštíviť. Tá, azda najkrajšia, kde sme strávili najviac času bolo námestie Plaze de Espaňa, ktoré my a mnohí ďalší turisti označujeme ako jedno z najkrajších miest, čo sme kedy videli. Námestie bolo postavené v 20. rokoch 20. stor. na počesť výstavy Ibero-American Exposition, ktorého sa zúčastnilo 23 krajín (dôležitými hosťami boli aj latinskoamerické krajiny, bývalé kolónie Španielska). Každý štát tu mal vlastný pavilón, v ktorom predvádzal to najlepšie z ich kultúry a technológií a Plaza de Espaňa ukazovala úspechy Andalúzie. No a  tie najlepšie pavilóny tam stoja dodnes.

Okrem toho sme v Seville videli Real Alcázar de Sevilla je kráľovský palác z 11. storočia, tiež zapísaný na zozname UNESCO či Katedrálu Santa María de la Sede zo 16. storočia, v ktorej je pochovaný aj Krištof Kolumbus a patrí do zoznamu UNESCO. 

Na Sevillu sme mali iba dva dni, tie podľa nás najkrajšie miesta, sme stihli vidieť, ďalší deň navyše by sa nám ale hodil na ďalšie pamiatky, aby sme Sevillu stihli vidieť celú, aj z druhej strany mosta. Aspoň tak máme dôvod sa tam vrátiť a stráviť opäť stráviť pár dní v Andalúzii. Zo Sevilly sme v sobotu popoludní cestovali späť do Malagy a odtiaľ letecky, ja do Prahy a sestra do Londýna. No a už plánujeme ďalšiu dovolenku, o ktorej Ti zase raz napíšem.

P.S.: Čas na juhu Španielska je rovnaký ako u nás na Slovensku. Zaujímavé však je, že je západnejšie než Britské kráľovstvo, kde je o hodinu menej. :D