Bukurešť - Paríž východu

Drahý Zápisník,

tohtoročnú Veľkú noc som strávila spolu so sestrou a spolubývajúcim netradične, v Bukurešti. Jeden nepríjemný zážitok som musela niekoľko týždňov rozdýchavať, teraz ti o svojom výlete ale rada napíšem.

Hurá hurá, Balkán volá!

Ako som ti už viackrát napísala, cestujem hlavne so svojou sestrou a pri výbere destinácie najnovšie berieme do úvahy aj to, aby sme mali spoločný odlet a prílet, keďže každá cestujeme z/do iného miesta (ja do Prahy a sestra do Londýna). Už dlhšie som sestru presviedčala k návšteve Balkánu, pretože Sarajevo je pre mňa jedna z TOP navštívených destinácií.  Tentokrát vyhrala lacná Bukurešť, s cenou spiatočnej letenky asi 100 € a hotelom na 3 noci pre dve osoby v centre Bukurešti tiež asi za 100 €. Veľká výhoda Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je, že je členom EÚ, takže stačí pribaliť občianku, zmeniť eurá na rumunské lei a užiť si let, ktorý trvá z Prahy asi hodinu a pol.

Bukurešť - mesto plné spomienok na socialistický režim

Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska s asi 2 miliónmi obyvateľov a od roku 2007 členom EÚ. O Rumunsku a Rumunoch som nepočula veľmi pozitívne názory, doma ma pripravovali na špinu a nevhodné správanie. Na moje prekvapenie som neporiadok v Bukurešti nezažila, teda, nie väčší než na Slovensku. Už cestou autobusom z letiska sme videli dosť zelene, a vyzeralo to podobne ako napríklad doma pod Tatrami. Pozitívne dojmy ale večer vystriedalo zdesenie, keď sme sa prechádzali uličkami do centra. Všade boli pokreslené budovy, často neobývané s rozbitými oknami a celé schátrané. Na hlavných uliciach budovy vyzerali lepšie, aj tam sme sa ale stretli s nepeknými grafitmi na bránkach, ktoré mestu dávali nálepku “neupravené.” Celé mesto teda pôsobilo ako Slovensko v 90. rokoch, ktoré čaká na rekonštrukciu.
 

Rozlúčka so slobodou rozhodne v Bukurešti!

Hovorí sa, že Nemci chodia na rozlúčky so slobodou do Prahy, a to nielen kvôli ženám, ale aj lacnému pitiu. Po troch dňoch strávených v Bukurešti všetkým slobodnými známym odporúčam rozlúčku so slobodou práve tu. Uličky v centre boli plné barov a klubov, kde sme nemuseli platiť žiadne vstupné a jediné, čo si táto situácia pýtala je drink v jednej ruke a druhá ruka hore. Ľudia tancujú na ulici, bavia sa, a kde tu sme videli polonahé žienky pred vchodom do baru, aby nalákali bonitných mužov. V jednom okamihu sme sa so sestrou len postavili na schodík v dave ľudí a sledovali všetko okolo. Musím uznať, že som z tohto spôsobu života bola poriadne prekvapená a zhodnotili sme, že takéto uličky nám chýbajú napríklad v Malage či na Malorke.

 Do Bukurešti za parlamentom aj do wellness

Už pred cestou do Bukurešti sme vedeli, že nás čaká jeden slnečný a teplý deň a následné ochladenie, dážď a vietor. Program bol teda jasný - v sobotu toho stihnúť čo najviac vonku a v nedeľu sa skryť do teplého bazéna a sauny. Naša najdôležitejšia sobotná zastávka bola parlament - najväčšia administratívna budova v Bukurešti a zároveň najväčšia budova euroázijského kontinentu a tiež druhá najväčšia budova na svete (hneď po americkom Pentagone). Budovu Palatul Parlamentului si celý svet spája s diktátorom Ceaušekom, hoci on sám ju nikdy neobýval. 

Po prechádzke okolo parlamentu sme sa Boltom vybrali do Cismigiu Park, najstaršej a najznámejšej záhrady v Bukurešti a tam sme sa so spolubývajúcim rozdelili. Ten mal v pláne spoznávať rumunské devy a ja som túžila ísť do kníhkupectva Cărturești Carusel, kde sme si dali na najvyššom poschodí kávu a ja som si urobila umeleckú fotku.

 Potom sme sa opäť stretli so spolubývajúcim a Boltom sa odviezli k Víťaznému oblúku. Nachádza sa smerom na sever od centra mesta a prvá drevená verzia oblúka bola postavená už v roku 1878 po tom, čo Rumunsko získalo nezávislosť. Ďalší dočasný Víťazný oblúk bol postavený v roku 1922, krátko po prvej svetovej vojne, a definitívny, ktorý sme videli aj my, v roku 1936. Tento oblúk má asi polovičnú veľkosť, ako ten v Paríži, ale aj tak je impozantný. Zospodu oblúka sú vytesané rumunské mestá a na naše prekvapenie sa tam objavila aj Budapešť, a to preto, že to sú miesta, kde sa odohrávali boje počas prvej svetovej vojny a 4. augusta 1919 Rumuni dobyli Budapešť. 

Večer sme sa šli spoločne najesť a opäť do centra užívať si nočný život, už sme ale cítili zmenu počasia a behom pár hodín sa ochladilo asi o 20°C. Hneď ako sme sa v nedeľu ráno zobudili, vedeli sme, že tento deň nebude stvorený na prechádzku po Bukurešti, hoci sme ešte chceli navštíviť niekoľko zaujímavých miest (napríklad MUZEUL SATULUI DIMITRIE GUSTI). Namiesto toho sme sa opäť Boltom vybrali do THERME BUCURESTI a dávali si drinky v teplej vode.

Doprava v Bukurešti a ako je to s angličtinou?

Možno sa Zápisníček pýtaš, prečo sme sa po Bukurešti prepravovali Boltom. Nuž, doprava v Bukurešti je vskutku chaotická, a hoci v Bukurešti nájdeš električky, autobusy aj metro, nikdy nevieš…cestou z letiska a potom aj v metre sa dalo zaplatiť klasicky bankovou kartou, takže sme hneď ako sme nastúpili zamierili k stroju na lístky. V starej električke ale, bohužiaľ, stroj na kúpu lístkov nebol a hneď v tom momente nás aj chytili revízori, ktorí nevedeli vôbec po anglicky a pokuta bola na svete. Práve tento zážitok nám zkazil celý výlet a pripomenulo mi to Bratislavu, kde mám niekedy pocit, že revízori čakajú na turistov, aby si na nich nabalili vrecká. Navyše sú v Bukurešti miesta, kde sme netušili, že ide o zastávku autobusu/električky a s angličtinou to tiež nie je žiadna sláva. Stalo sa nám, že čašník nerozumel, že mu chceme nechať prepitné a myslel si, že sme nespokojní so sumou, ktorú máme zaplatiť. Nakoniec ale zavolal jedného kolegu, ktorý mu to všetko vysvetlil. :D 

Musím priznať, že som od Bukurešti mala väčšie očakávania. Som rada, že som toto mesto mohla navštíviť a vidieť, ako vyzerá život v chudobnejších krajinách, najbližšie roky sa tam ale, pravdepodobne, nevrátim.

Tip: Pripomeň si Zápisníček Havanu, Paríž Karibiku.

P. S.: Vedel si Zápisníček, že v Bukurešti majú o hodinu viac?