Chorvátsko a Slovinsko - veľa zážitkov na dovolenke s deťmi

Drahý Zápisník,

veľké množstvo svojich ciest do zahraničia som absolvoval sám. Navštívil som krajiny bývalého Sovietskeho Zväzu, ale aj krajiny za oceánom. Chorvátsko bolo pre mňa vždy niečo, čo zažiť nechcem a o Slovinsku som toho skutočne veľa nevedel. Aj napriek tomu všetkému padol raz cez leto návrh vyraziť autom k moru a nielen s rodinou, ale aj s partiou kamarátov. Strhla sa neuveriteľná diskusia, kde každá z piatich rodín preferovala niečo iné. My sme chceli hory a more. Žiadny preplnený rezort, žiadne veľké hotely, ale skôr penzióny. Na svojej trase sme chceli spoznať viac miest a tak to nakoniec dopadlo tak, že každá rodina išla samostatne. Avšak, aj napriek tomu všetkému sme sa s priateľmi stretli.

O Chorvátsku som počul väčšinou veľa negatívnych informácií. Pláže plné kamienkov, milión Čechov a Slovákov, mizerné služby, plné diaľnice. Oproti tomu Slovinsko bolo z rozprávania stále atraktívnejšie. Vysoké hory, krajina na úrovni, služby ako v Rakúsku. Začali sme plánovať a rozhodli sme sa, že ubytovanie nájdeme na Booking a cez Airbnb. Každý z ubytovacích serverov má svoje plusy a mínusy a prakticky pravidelne využívam oba, tak prečo to robiť inak. 

Slovinské národné parky

Začali sme stále viac vyhľadávať informácie, kam s deťmi môžeme ísť a naopak, ktorým miestam sa vyhnúť, pretože nám môžu povedať, že sa nudia. Hľadali sme zaujímavé miesta a atrakcie a rovnako intenzívne sme zisťovali, kadiaľ má viesť naša cesta, aby sme nestáli v kolónach na mýtnych bránach alebo v iných zápchach. Pri hľadaní sme zistili, že klub UAMK (uamk.cz) ponúka ENC "krabičku" za sklo auta, ktorá umožňuje využiť zvláštny pruh pre prejazd bez čakania na mýte. Takže som k nim zašiel a krabičku si požičal. Musí sa nabiť kredit, zaplatiť záloha a po návrate sa musí krabička vrátiť. Myslím si, že to je super služba, aj keď sa nakoniec ukázalo, že naša cesta by prebehla rovnako hladko a rýchlo aj bez krabičky. Ale človek nikdy nevie.

Naša prvá cesta viedla cez Dolní Dvořiště, Linc a Salzburg do Kranjske Gory v Slovinsku. Tu sme si cez Booking rezervovali hotel od soboty do utorka. Ide o nádhernú dedinu alebo malé mestečko v Triglavskom národnom parku. Triglav bol, podľa môjho názoru, tá najkrajšia destinácia našej dovolenky. Sú to slovinské Alpy, ktoré majú nádhernú prírodu a v okruhu pár kilometrov obrovské množstvo atrakcií a prírodných skvostov. Hneď po ubytovaní sme pešo vyrazili k rieke Pesnice a pozdĺž nej k jazeru Jasna. Po kolená v ľadovej horskej rieke sme sa schválne brodili desiatky metrov. Úžasne čistá voda a nádherné jazero, kde je trochu viac ľudí než v iných častiach Triglavu, ale stále je toto miesto v príjemnej atmosfére. 

Kranjska Gora sa stala naším základným táborom aj pre ďalšie expedície, tentoraz autom. Navštívili sme celý rad vodopádov, medzi ktoré patrí Peričnik alebo Martuljek. Deti boli nadšené, pretože takéto obrovské vodopády ešte nevideli a za Peričnik sa dá normálne prejsť ako v nejakom filme o indiánoch. Pri ďalšom výlete sme zase navštívili prameň Soči a to už ostane deťom v hlave asi navždy. Robili si stále srandu z názvu aj z cesty a udivene nazerali medzi skaly, kde voda prvýkrát vytekala na zemský povrch .

Nezostalo to však len pri vodopádoch a riekach. To hlavné sú tu predsa hory. 50 km od hotela bola lanovka na horu Kanin. Kabínou je možné sa dostať do výšky 2202 mnm a my sme sa tu mohli, aj napriek práve prebiehajúcemu letu smelo guľovať.

Výlety s deťmi

Počas nášho pobytu na  tomto mieste, sa u nás zastavil prvý z našich kamarátov. On zvolil so svojimi dcérami cestu karavanom a na dve noci ho tu zaparkoval. My sme mali so sebou 3 deti a najmladšia mala vtedy 5 rokov, tak sme sa nemohli až tak zabávať, ale on mal najmladšiu desaťročnú dcéru, tak spoločne mohli ísť aj na výstup na Mangart (2679 mnm), a aby toho nebolo málo, v neopréne s prilbou využili adrenalínovú atrakciu - zjazd rieky " po zadku ". Človek sa jednoducho prezlečie do plaviek, vezme si neoprén a šliape na kopec. Potom je potrebné si nasadiť prilbu a úzkym korytom v 6 ° C studenej vode sa kĺžeš späť do základne. Zažiješ super prírodné šmýkačky, ale aj skoky z väčších výšok zo skaly do vody. Jednoducho jedinečný zážitok na celý život.

Ako som písal vyššie, naša dovolenka bola cestovateľská a tak sme sa rozlúčili a išli ďalej. Nešli sme až tak veľmi ďaleko. Cesta trvala asi hodinu a už sme boli v cieli nášho ďalšieho výletu. Opäť jedno z úžasných miest Slovinska, ktoré sa volá tiesňava Vintgar. Ide  o nádhernú tiesňavu, kde medzi skalami preteká divoká rieka plná rýb. Tiesňavou prechádza cesta s drevenými chodníkmi. Musím priznať, že tu už bolo veľa turistov, takže lepšie je nájsť si správnu chvíľu návštevy, lebo to stojí za to. Výlet nie je fyzicky náročný a deti veľmi bavia drevené chodníky. Ak im navyše dáš do ruky fotoaparát, tak budú mať zábavu počas celej cesty. 

Atmosféra hôr a jazero Bled

Naše ďalšie ubytovanie bolo v apartmáne opäť cez Booking. Bolo to na samote, vedľa cesty, kde stál len náš apartmán a výborná krčma pre prechádzajúcich cestovateľov. Atmosféra hôr bola aj tu bezchybná. Za naším domom bola zjazdovka, ktorá sa už asi nevyužíva, a tak sa tam pásli ovce a za súmraku srny. Krčmička pri dome bola vhodná. Po večeri sa deti presunuli na apartmán a my sme mohli nerušene diskutovať s miestnymi a skúšať, aké ovocie sa dá použiť na výrobu dobrého alkoholu.

Na druhý deň sme sa vydali na ďalšie veľmi známe miesto v Slovinsku. Išlo o Bledský hrad a Bledské jazero. Ako by som to povedal slušne. Snáď len... nikdy viac. Jazero aj hrad sú veľmi pekné, dokonca sa dá v jazere kúpať na prírodnom kúpalisku, ale ľudí je tam snáď desať miliónov, doprava v centre bola zaseknutá turistickými autobusmi, loďky si človek nemohol požičať, pretože boli všetky obsadené. Zlatý Triglavský park. Ako nám tam bolo dobre.

Ďalší deň sme vyrazili na iné známe jazero. Jazero medzi kopcami s lanovkou, ktorá vás vyvezie nielen nad vodnú plochu, ale do výšky až 1761 mnm a môžeš tak znovu uvidieť Triglavský park so svojimi dominantami. Jazero sme ešte prešli na výletnej lodi a po návrate na chatu sme opäť zakotvili v príjemnej krčmičke.

Chorvátske dobrodružstvo začína

Ďalší deň sme už vyrazili do Chorvátska. Ubytovali sme sa cez Airbnb hneď kúsok od Plitvických jazier. Prostredie známe z indiánskych príbehov nás opäť priviedlo k úžasu. Tieto jazerá sa oplatí navštíviť hneď skoro ráno. Dokonca sme si mohli kúpiť lístok deň vopred a po krátkom čakaní v rade sme vstúpili do nádhernej prírody plnej vodopádov a rýb.

Časť cesty cez jazerá zaisťujú kompy a v ďalšej časti idete po krásne upravených chodníkoch. Na záver nás vláčik na kolesách priviezol späť k autu. Som veľmi rád, že som túto prírodnú pamiatku navštívil a tiež, že sme tam boli skoro ráno. Kto si chce kúpiť lístok okolo obeda, ten môže byť sklamaný, že sa nedostane na rad. Atrakcie sú turisticky obľúbené. Veľké rady pri vstupe a značná rozloha jazier však zaistia, že si samotnú návštevu jazier naozaj každý užije.

Od Plitvíc k Zadaru

Od Plitvických jazier sme sa vydali k Zadaru. V jednej dedine pred Zadarom sme si opäť cez Booking rezervovali celý dom aj s bazénom. Tento dom sme mali spoločne s jednou rodinou. Prišli totiž za nami ďalší kamaráti, s ktorými sme pôvodne plánovali dovolenku. Deti boli nadšené, že im prišli kamaráti, a tak sa banda piatich detí parádne zabavila. Nakoniec sa k nám v priebehu týždňa pripojila aj skupina z karavanu, ktorá medzi tým zašla do Talianska za štvrtou partiou z pôvodných plánovačov. V Zadare sme sa do mora ísť neodvážili, vyskúšali sme jednu malú pláž a prešli pamiatky. Avšak kúpanie v Chorvátsku sme si poriadne užili inde. Využili sme menšie pláže kúsok od domu, kde sme bývali. Pláž Jovic je úplne super a je tam aj piesok. Ďalšie kúpanie sme využili kúsok od nášho domu, kde bolo pobrežie s veľkými kameňmi a s vybetónovaným vstupom do vody, ktorý si tu pre dobré kúpanie upravili miestni majitelia lodiek. More a pobrežia tu boli krásne čisté a prakticky úplne bez ľudí.

P.S.: Celý tento výlet zmenil môj názor na Chorvátsko a pomohol mi objaviť Slovinsko a jeho hory. Triglavský národný park odporúčam úplne každému. Skutočne to stojí za to, zabavia sa aj deti a nie je problém vziať si so sebou psa, ak zvládne tých pár hodín v aute, určite si tunajšiu prírodu užije. Navyše, to Slovinsko nie je až tak ďaleko.