Florencia - miesto, kde sa zrodila renesancia

Milý Zápisníček, 

Taliansko je krajina, do ktorej som sa pred časom priam zamilovala. Krásna príroda, chutné jedlo, zaujímavá história. Keď mi teda kamarátka navrhla, aby som sa s ňou vydala na cestu naprieč touto krásnou krajinou, váhala som len chvíľu. 

V Taliansku som predtým bola len raz, navštívila som známu dovolenkovú destináciu Bibione a Benátky, do ktorých som sa okamžite zamilovala a ktoré som neskôr navštívila ešte raz či dva razy. Je to moje najnavštevovanejšie miesto, Taliansko zas najnavštevovanejšia krajina. 

K Florencii mám osobitný vzťah, keďže toto miesto sa považuje za zrod renesancie a spája sa s mojou obľúbenou historickou postavou, Leonardom da Vincim. Mimo iného je to miesto, kde sa narodil Dante, podľa môjho skromného názoru najväčší básnik všetkých dôb. Jeho Božská komédia je jedno z mojich najobľúbenejších diel. 

Florencia leží na rieke Arno. Oba brehy spája hneď niekoľko mostov, najznámejší je však Ponte Vecchio. Most, ktorý začali stavať ešte v 14. storočí je možné nájsť na všetkých pohľadniciach. Od jeho postavenia, až dodnes, sa na ňom nachádza množstvo obchodov. Mäso síce vystriedali suveníry, ale na atmosfére to neubralo. Okrem iného, je to jediný most, ktorý počas druhej svetovej vojny nebol zničený. Poškodila ho až povodeň, ktorá sa Florenciou prehnala v 60. rokoch minulého storočia. 

Medzi ďalšie dominanty mesta patrí Piazza Duomo, na ktorom sa nachádza svetoznáma katedrála Santa Maria del Fiore. Pohľad na ňu mi vyrazil dych. Pamätám si, ako som musela zastať na rohu jeden z bočných uličiek a vyvracala som hlavu do všetkých smerov, aby som si ju mohla obzrieť zo všetkých strán a vidieť čo najviac. Moje histórii zasnúbené srdce plesalo a pišťalo. Konečne som naživo videla tú známu kupolu, ktorá bola dlhú dobu treťou najväčšou svojho druhu. Prvenstvo stále vlastný kupola Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. 

Jej vnútro však už také ohurujúce nebolo. Zvonku vyzerá katedrála nádherne. Tri druhy talianskeho mramoru a množstvo sôch by vystačili na dva dni a stále by ste mali na budove čo objavovať. Vo vnútri je však prázdno, temer žiadne fresky. Okrem tej najkrajšej, ktorá zdobí práve spomínanú kupolu. Z toho som bola trochu sklamaná, ale povedala som si, že si tým nenechám pokaziť zážitok. Florencia je plná zaujímavých miest a aj kostolov, jeden taký sme teda navštívili a sklamanie z Duoma si napravili. 

O pár ulíc ďalej, viac na východ, stojí z podobného mramoru ako Duomo, postavená ďalšia bazilika. Santa Croce síce pôsobí ako nenápadný kostol, ktorý ničím neohúri. Je to klamstvo. Nie som síce za to, aby sme si za návštevu kostolov platili, ale tu som bola ochotná obetovať 8 € a popravde, neľutujem to.

Na tomto mieste totiž spočívajú také veľké mená, ako napríklad Galileo Galilei, Michelangelo, Niccoló Machiavelli. V bazilike sa nachádza aj prázdny hrob najväčšieho z Florenťanov, ktorého si tam vážia dodnes. Dante po vydaní svojej veľkolepej Božskej komódie, musel zo svojej milovanej Florencie utiecť a už nikdy sa do nej nevrátil. Jeho telo leží vo významnom meste Ravenna a Florenťania dúfajú, že časom sa Dante vráti domov. Jeho socha dokonca zdobí vchod do kostola a svojím prísnym pohľadom dáva pozor na celé námestie. 

Palazzo Vecchio kedysi slúžil pre vládne orgány florentskej mestskej republiky. Keď sa vlády v meste uchopila rodina Mediciovcov, Casimo I. nechal tieto priestory prestavať a dnes palác slúži ako radnica mesta. Okrem iného sa tu nachádza múzeum. Archeologické vykopávky, staré divadlo, ktoré sa tu nachádzalo ešte v 1. storočí pred naším letopočtom.

Na ďalších poschodiach sme videli umelecké diela z 15. storočia, veľké siene zdobené zlatom. Dokonalá ukážka bohatej florentskej histórie. Okrem toho sa tu nachádza aj odliatok Danteho tváre, pri ktorom som sa musela pristaviť a poriadne si ju obzrieť. 

Sprístupnená je aj veža radnice, z ktorej je unikátny výhľad na mesto, ktoré sa rozprestiera široko ďaleko. Keď už hovorím o tých výhľadoch, určite stojí za to vystúpať si na Piazza Michelangelo, ktorého dominantou je brozová socha Dávida a odkiaľ vidieť všetky dominanty Florencie.

Všetkými desiatimi by som chcela odporučiť Free Walking Tours. Mestom vás prevedú lokálci, ukážu tie najlepšie miesta, ktoré niekedy nenájdete v žiadnych bedekroch. Ukážu vám tie najlepšie reštaurácie, upozornia, na čo si dávať pozor. Našim sprievodcom sme zaplatili až na konci a to sumu, o ktorej sme si mysleli, že je primeraná a že dostatočne ohodnocuje ich výkon. Barbara nás na obed previedla mestom a ukázala jej najobľúbenejšie reštaurácie a kaviarne. Pietro nám zas večer ukázal tajné zákutia, medzi inými aj dom Leonarda da Vinciho. Práve vďaka nemu sme objavili Baziliku Santa Croce. 

Vo Florencii sa nachádza množstvo zaujímavých miest, Galéria Uffizi, je jedným z nich. Barbara nás varovala, aby sme si lístky na prehliadu kúpili len cez oficiálnu webovú stránku, pretože iné lístky vraj nie sú platné. Žiaľ, keďže sme na Florenciu mali vyhradené len dva dvi, galériu sme nestihli, rozhodne ju mám však na zozname a pri svojej budúcej návšteve tam strávim jeden celý deň. Okolo majestátnej sochy Dávida by som predsa nemohla prejsť len tak :) 

Do Florencie sme sa dostali autobusom, cesta to bola veľmi príjemná a zaujímavá, aj na talianske pomery. Ľudia akoby tam nepoznali smerovky a semafory im nič nehovorili. Bývali sme v hosteli Archi Rossi. Doteraz je to najkrajší hostel, v ktorom som kedy bývala. Zdobené steny, krásna terasa i záhrada s fontánkou a sochami. Človek sa cítil ako v renesančnom Taliansku.