Lisabon - perla západného pobrežia

Drahý Zápisník,

dnes ti porozprávam o jednej z mojich obľúbených destinácií. Prvýkrát som ju zažil v roku 2015 a pravidelne sa sem vraciam. Veru, vtedy nepatrila medzi vychytené lokality. 

Portugalsko bolo neobjaveným pokladom a krajinou, ktorá dlho stála v tieni Španielska. Dnes je však všetko inak. Minulý rok získalo Portugalsko už štvrtýkrát po sebe prestížnu World Travel Award - konkrétne v disciplíne “Najlepšia Európska destinácia”. V Portugalsku som strávil časť svojho študentského života a boli to najlepšie investované peniaze aj čas. Prešiel som ho skrz-naskrz a mojím “long time favourite” je jednoznačne mesto Lisabon. Prečo by som sa tam kedykoľvek opäť vrátil a čo pri návšteve nikdy nevynechám?

Ranná káva a pastel

Som kávičkár telom aj dušou. Už som si prešiel rôznymi obdobiami - ristrettovým, esspresovým, flat whitovým aj filtrovým. No portugalská káva je niečo ako turek v skle u starkej. Na ňu mám chuť vždy. Južania majú kaviarenskú kultúru v srdci, pijú ju “na stojáka”, silnú, horkú, malú, alebo s mliekom. A k tomu nesmie chýbať tradičný koláčik Pastel de Nata.

Chrumkavý maslový košíček z krehkého cesta a lahodne jemná vanilkovo-smotanová náplň, chuťovo podobná pudingu. Poprášiť škoricou a cukrom a o rýchle raňajky mám postarané. Pastel de Nata je portugalským národným dedičstvom, kúpiš ho na každom rohu, v každej zaprášenej uličke, aj na známom námestí. Najlepší som jedol v Manteigaria - Fábrica de Pastéis de Nata.

Lokálne špeciality

Taliani majú pizzu a pastu, Gréci fetu či čierne olivy a Španieli povestnú paellu alebo tapas. O portugalskej kuchyni sa toho veľa nevie. A to je veľká škoda! Ach, Zápisník, keby som tak vedel do týchto riadkov vtesnať chuť a vôňu Bifany, grilovaných sardiniek, ustríc, chobotnice, lososa, morského vlka, hovädzieho stejku, pečených gaštanoch či ich delikátnych hustých polievok na všetky spôsoby…

Poďme ale postupne. Poviem to jednoducho: Bifana no pão je vlastne naša cigánska pečienka v žemli, akurát majú trochu inú horčicu a podávajú ju bez cibuľky. Kúsok domova a jarmoková atmosféra sa dá nájsť aj v Lisabone. Najlepšia je všade, a čím menšia putika, tým lepšie. Naletieť na typické turistické pasce by nebolo dobré.

Tradične, čokoľvek z morských plodov je tu výborné. Portugalskou špecialitou sú sardinky v konzerve (naozaj, nedajú na ne dopustiť) a treska, z ktorej pripravujú aj malé kroketky, známe ako Bolinhos de Bacalhau. Hovädzí stejk jedia zásadne s volským okom, bohatou prílohou, hranolkami, ryžou a zeleninou. Podobne podávajú aj podkovičky z lososa. 

Absolútnym nebom sú obrovské grilované gaštany, ktoré pripravujú v pojazdných stánkoch priamo na otvorenom ohni. Následne ich zasypú najemno namletou soľou, ktorá je prakticky prachom. Popri lúpaní sa soľ jemne nalepí na horúci gaštan a ta kombinácia je minimálne na Michelinskú hviezdu! 

Život ako mozaika

Ja som síce začal jedlom, pretože som nevyliečiteľný gurmán, ale Lisabon je známy predovšetkým svojou architektúrou. Tá je silne ovplyvnená africkou kultúrou a Marokom. Honosné fasády plné pestrofarebných kachličiek rôznych vzorov sú neprehliadnuteľné. 

Najradšej mám len tak sa stratiť. Blúdiť ulicami hore-dole, až kým nezablúdim do miestneho lokálu a odmením sa Bifanou, Pastelom a pohárom vína. Prípadne fľaškou piva Sager si Super Bock. Ak by som si ale predsa nejaký itinerár spravil, nesmeli by na ňom chýbať nasledovné miesta:

• Námestie Praça do Comercio s jedinečnou atmosférou
• Pevnosť Belém oblizovaná divokými vlnami
• Hrad São Jorge Castle, odkiaľ je ten najúžasnejší výhľad!
• Jerónimos Monastery, kde je pochovaný Vasco de Gama, svetoznámy portugalský objaviteľ a svetobežník
• Výťah a vyhliadka Santa Justa Lift
• Socha a vyhliadka The Sanctuary of Christ the King na druhej strane rieky
• Dlhočizná a romantická ulica Avenida da Liberdade
• Ikonický most Ponte 25 de Abril, s ktorým vznikajú tie najkrajšie fotky

Metro, skúter, električka

Ako som už spomínal, mám rád sa len tak túlať. Preto často chodím pešo. Nasávam miestu atmosféru, zžívam sa s ulicami, ľuďmi, zvukmi a nasávam autenticitu. Občas však treba kopnúť do vrtule. Keď sa potrebujem presunúť z bodu A do bodu B, v Lisabone zo zásady využívam tri spôsoby prepravy. Čo mnohí netušia, Lisabon pod zemou ukrýva hotové umenie. Tie známejšie metro stanice majú tematický dizajn - napríklad komixový (Oriente), pomarančový (Laranjeiras), picassovský (Picoas) či karikatúrový (Aeroporto).

Často si požičiavam aj skúter - je to najrýchlejšia a najefektívnejšia preprava, najmä v preplnených uliciach počas špičky. Okrem toho, ten pocit vetra vo vlasoch je na nezaplatenie! No a ako by som mohol zabudnúť na pohľadnicové historické električky. Jazda v nich je ako návrat v čase. Mimoriadne romantická atmosféra, ktorú ocení nejeden básnik, snílek alebo zamilovaný pár.

P.S.: Lisabon je moja srdcovka, môj druhý domov a odporučenie, ktoré dávam všetkým kamarátom a známym. Sľubujem, čoskoro prídem zas!