Poloniny - najvýchodnejší národný park na Slovensku

Drahý Zápisník,

minule som si spomenul na to, ako sme sa spolu vybrali na návštevu Polonín. Mnohí o nich veľa počuli, na málokto ich naozaj navštívil. A pritom nejde o nijakú vzdialenú zem, aj keď, v rámci Slovenska už východnejšie cestovať možné nie je.

Národný park Poloniny som navštívil zatiaľ iba raz a jeho návštevu som spojil aj s metropolou východu, Košicami, o ktorých vám možno v Zápisníku zmienim nabudúce. A ak si ešte spomínate na preslávený výrok jedného z našich politikov, že “na východe nič nie je”, návštevou tohto regiónu si ho rozhodne dovolím vyvrátiť. :-)

Najnižšie svetelné znečistenie

Pre návštevu tohto kúta Slovenska ma inšpiroval film “Vlčie hory”, ktorý krásne dokumentuje prírodu Národného parku a pohybu vlkov, zdržujúcich sa na jeho území. A aj keď stretnúť vlka počas prechádzok nebolo mojim cieľom, fakt, že sa tam niekde pohybujú, ma dosť lákal.

Čo ma však presvedčilo ešte viac, bol takzvaný “Park tmavej oblohy”, ktorého patrónom je prvý slovenský kozmonaut vo vesmíre, Ivan Bella. Územie Polonín je veľmi riedko osídlené a zároveň patrí medzi najmenej navštevované Národné parky na Slovensku. To znamená, že v prípade priaznivého počasia je možné si užiť to najkrajšie a najčistejšie pozorovanie nočnej oblohy, aké inde na Slovensku nemožno nájsť.

Hranica troch štátov

Poloniny sa vyznačujú jedným z najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pôvodných takzvaných pralesov. V praxi sa treba pripraviť na nádhernú prírodu, vystupujúce hrebene a zelené doliny. Poloniny sú tiež domovom viacerých vzácnych šeliem a majú ešte jedno zaujímavé lákadlo.

Je ním vrch Kremenec, ktorý sa nachádza v Bukovských horách (súčasť Národného parku Poloniny). Nie sú z neho mať nejaké špeciálne výhľady, no zaujme pre niečo iné. Kremenec je totiž najvýchodnejším bodom na území Slovenskej republiky a zároveň hranicou troch štátov - Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Medzi troma štátmi je tak možné poskakovať v priebehu pár sekúnd a prechádzku na Kremenec určite odporúčam všetkým priateľom. 

Pozor na medvede

Ako som už v Zápisníku spomenul, Poloniny sú obľúbeným domovom viacerých šeliem. Po dlhých rokoch sa sem vrátil vlk, no nájsť sa tu dá aj medveď hnedý, rys ostrovida, mačka divá a ako na jedinom mieste na Slovensku tu žije zubor hôrny. 

Spomínam si aj na vtipný zážitok, kedy sme kráčali lesmi Polonín a pravidelne sa na každých niekoľko stovkách metrov vyskytla tabuľka s vyobrazením medveďa a konkrétneho čísla. Okamžite nám napadlo, že sa nachádzame v rajóne práve toho daného medveďa a nemáme tam čo hľadať. Prepadla nás panika a až po pár dlhých chvíľach sme si uvedomili, že takto bol v Poloninách označovaný turistický chodník. :-)

Najvýchodnejšia obec na Slovensku

Obec Nová Sedlica je všetkým známa ešte zo zemepisu či geografie, kedy sme sa o nej učili, ako o najvýchodnejšej zo všetkých obcí v rámci Slovenska. Vtedy som si naozaj nemyslel, že ju niekedy navštívim - a predsa. Nová Sedlica bola najlepším miestom pre naše ubytovanie počas pobytu v Poloninách. Je najbližšie k turistickým trasám a prekvapí aj svojou pohostinnosťou. 

Zabudnúť treba na bratislavské ceny, ubytovanie tu človek zoženie za veľmi priaznivú sumu, a to isté platí aj o stravovaní. Pamätám si, že na večeru sme prišli do vtedy myslím jedinej reštaurácie a v ponuke boli len štyri veci - kofola, pivo, vyprážaný syr a bryndzové halušky. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že v reštaurácii sa rozhodujem väčšinou práve medzi týmito dvoma jedlami. Nuž, v Poloninách moja dilema nabrala úplne iný rozmer. :-)

P.S. Do Polonín som si okrem dobrej turistickej obuvi a oblečenia nezabudol pribaliť aj ďalekohľad. Využil som ho pri pohľadoch na hrebene a lesy, kedy som ostril po zubrovi a tiež počas pozorovania krásnej nočnej oblohy.