Sarajevo - mesto mnohých tvárí

Drahý zápasník, 

dobre vieš, ako neznášam preplnené turistické “boomy” a vyhľadávam miesta, ktoré nenavštívil každý môj druhý kamarát (veď, čím by som sa potom mohla chváliť). Takže keď prišla ponuka navštíviť Sarajevo, mesto, o ktorom som vedela azda len to, že v ňom bol zavraždený František Ferdinand, zavolala som kamoške Linde, zbalili sme sa do batoha a šli spoznávať svet aj mimo Európskej únie. A práve dnes ti o tomto výlete do neznáma poviem viac. 

Keď zastane čas...

Počas cesty autobusom do Sarajeva z Prahy som si spomenula na svoju prvú dovolenku pri mori v Chorvátsku, aká to bola radosť z toho, že konečne vidím niečo väčšie ako Dedinky, a nevadilo mi ani tých 20 hodín strávených v autobuse. Do Sarajeva to trvalo síce len asi 15, kontroly na hraniciach s Chorvátskom a potom aj s Bosnou a Hercegovinou mi ale spánok naozaj nedopriali. Práve tam mi došlo, aké šťastie je byť členom európskeho spoločenstva. Vytiahnuť ma predsa z autobusu, nenamaľovanú a s opuchnutými nohami v noci len kvôli tomu, aby som bosniackemu policajtovi ukázala pas a milo sa usmiala, nie je vôbec sranda. Za svitania som začala pozorovať nielen krásy iného sveta (cháp sveta mimo EÚ), ale aj jeho zaostalosť. Mala som pocit, že sa vraciam do čias Slovenska v Mečiarových 90' rokoch. Staré hrdzavé autá, veľké fabriky s pachom horším ako z papierní v Ružomberku, staré tety v kydli zbierajúce grule na poli aj budovy zničené občianskou vojnou....toto všetko som videla hneď po vstupe cez hranicu, a práve tým som bola uchvátená.  

Stret kultúr a rozdelené mesto

Hneď pri tomto pohľade mi bolo jasné, že nemám očakávať žiadne luxusné ubytovanie, po pár hodinách v Sarajeve som si ale uvedomila, že nedisponovať arabským záchodom v skutočnosti luxus je, hoci ho musím zdieľať asi s ďalšími dvanástimi ľuďmi (o bojoch o sprchu radšej ani nehovorím). Takýmto zdieľaním som si ale vytvorili nové kamarátstva s ľuďmi z rôznych fakúlt a odborov, čo mi ponúklo obkolesiť sa mudrlantami z Karlovky a viesť nekonečne dlhé rozhovory s intelektuálmi, ktoré tak milujem. Ďalším mojím chytrým krokom bolo zavesiť sa na našeho sprievodcu, vďaka ktorému som mala možnosť objaviť najlepší burek a Bosansku kahvu. Ale nie o tom som chcela...Poobede som zistila, že Sarajevo je pre mňa jedinečné mesto. Je totiž rozdelené na tri hlavné časti podľa vierovyznania a etnickej skupiny. Pre mňa najviac zaujímavá bola moslimská časť obývaná Bosniakmi. Bolo neuveriteľné vidieť ženy v burkách, miestnu Radnicu a Latinský most (blízko ktorého bol spáchaný atentát na Františka Ferdinanda d'Este), v reštauráciách sa nepodával alkohol a celkovo to bol úplne iný svet…Naopak kresťanská časť sa viac podobala nášmu svetu (najznámejšie budovy v Sarajeve predsa navrhol Čech) a dokonca v nej bol aj jeden môj obľúbený Mc Donald. :D 

Ochutnávka bosniackych špecialít aj romantika nad Sarajevom

Prvý večer v Sarajeve sa niesol v spoznávaní, preto sme sa všetci “účastníci výjazdu” stretli na terase v hosteli s obsluhujúcimi chlapcami z Kostariky. Ochutnala som Ćevapi (národné jedlo Bosny a Hercegoviny), Ražnjići (od návštevy Sarajeva moje obľúbené) aj Bosanski Lonac (podobný nášmu guľašu). No aj tak mám pocit, že najväčšie rady sa tvorili pri stole s alkoholom. :D Po pár pohároch piva a s dobrou náladou som sa s Lindou a pár ďalšími ľuďmi ocitla v mestskej krčme a popíjala Rakiju. No, a síce som srdcom východniar, stávku so sprievodcom (že žena východniarka znesie viac alkoholu ako muž Čech) som prehrala. Uznala som, že je čas priznať porážku a vybrať sa späť do hostela. Cestou som sa ale so sprievodcom zatúlala k jednej vyhliadke neďaleko. Výhľad na Sarajevo bol naozaj úchvatný, vychutnávala som si ten pokojný čas plnými dúškami a dokonca som na tomto romantickom mieste skoro dostala aj pusu (ktorú som, samozrejme, ako slušné dievča odmietla).

Návšteva bobovej dráhy olympiády a Mostaru

Nasledujúce dni sa niesli v znamení ďalšieho objavovania krás Sarajeva a okolia. Raňajky sme si ako dámy vychutnávali v moslimskej časti za pár mariek, a potom sme sa už zavesené na sprievodcovi vybrali do Múzea tunelu (ktorý bol počas občianskej vojny v 90. rokoch jediným spojením so svetom) aj poobzerať schátranú bobovú dráhu zo ZOH v roku 1984. 

Na rad prišla aj návšteva mesta Mostar, alebo aj turistickej perly krajiny. Bola som zvedavá, či ma Mostar uchváti tak ako Sarajevo a už cesta do Mostaru ma nenechala chladnou. Tá príroda bola jednoducho neopísateľná (hovorím to aj napriek tomu, že pochádzam spod Tatier a nádherné výhľady mám k dispozícii kedykoľvek sa mi zachce). Veď, pozri sa sám.

Mostar je mesto s duchom orientu. Rovnako ako v Sarajeve, sa tu stretávajú tri kultúry (bosniacka, chorvátska a srbská), pričom v tomto meste je dominantná chorvátska, a preto je Mostar aj neformálne centrum Chorvátov v krajine. To, že je Mostar tiež poznačený občianskou vojnou som pochopila už pri vstupe do mesta, vidieť opäť zničené budovy, ktoré nie sú ani po tridsiatich rokoch opravené alebo zbúrané je naozaj na zamyslenie. Ako nám aj sami obyvatelia povedali, obdivujú, že sme sa s Čechmi v roku 1993 pokojne rozdelili a máme “bratské” vzťahy dodnes. Chyba bola, že som v jednej kaviarni prívetivej tetuške, ktorá nás obsluhovala povedala, že som Slovenka, čo pochopila tak, že som zo Slovinska a odvtedy už veľmi milá nebola. Nabudúce budem vedieť, že moja odpoveď má byť: “Slovačka.” V Mostare bol najväčším lákadlom Starý most (ktorý bol opäť postavený po jeho zničení počas občianskej vojny). No a mojou atrakciou sa stali aj “skokani,” ktorí zo Starého mosta skákali asi z 30 metrovej výšky (ale nerobia to zadarmo, až po vyzbieraní peňazí od okoloidúcich). 

Vďaka za to, že som Slovenka

Po pár dňoch mimo EÚ, po pár dňoch v Bosne a Hercegovine, ktorá je ešte dodnes poznačená občianskou vojnou z 90. rokov minulého storočia, po pár dňoch snahy zvyknúť si na arabské záchody som si uvedomila, aké dôležité je žiť v krajine, v ktorej je mier...Sarajevo a celá Bosna a Hercegovina je pre mňa nádherné miesto, do ktorého sa chcem určite ešte minimálne raz vrátiť (nielen kvôli lacným raňajkám). Vyvoláva vo mne ale pocit vďaky za to, čo na Slovensku máme (hoci si to veľmi často sama neuvedomujem). 

P. S.: Bosna a Hercegovina podala žiadosť o vstup do EÚ v roku 2016. Krajina musí splniť 14 kľúčových priorít, aby sa mohli začať rokovania o pristúpení k EÚ. Potom to pre nás bude ešte jednoduchšie a verím, že práve preto bude turizmus v tejto lokalite rásť.