Gemer - slovenské Toskánsko

Drahý Zápisník,

nedávno som čítala, že český cestovateľ, režisér a spisovateľ Miroslav Zikmund neoľutoval ani jeden deň, ktorý strávil na cestách. Obuť si túlavé topánky potrebuje veľa odvahy, no aj dobrodružnú povahu. Nové miesta nás môžu naučiť ako zlepšiť svet okolo seba, no aj ako milovať svoju domovinu. Preto som sa aj ja inšpirovala a vybrala sa objavovať kúsok našej krajiny, ktorý pod prachom a hrdzou stále čaká na svoj zlatý vek cestovného ruchu. Dnes Ti rozpoviem, ako to celé bolo.

Nie je to tak dávno, čo som si povedala, že je načase nájsť si priateľa. Jednak som už nemohla vydržať nátlak mojej rodiny a taktiež som si uvedomila, že sa hypotéka ľahšie spláca dvom (nebudeme si tu klamať)... Medzi základné must-have môjho partnera som k inému (najmä solventnosti) zaradila aj náklonnosť k cestovaniu. A čakalo ma prekvapenie - onedlho som presne takéto kandidáta na partnera našla, dokonca som s potešením zistila, že moju vysnívanú destináciu na Slovensku pozná ako svoju dlaň. Naše prvé kroky teda smerovali do krásneho kraja lemovaného Slovenským Rudohorím. Novinár a teológ Michal Havran nazval tento kúsok raja slovenským Toskánskom. 

Národný park Muránska Planina

Poviem Ti, že je to celé výmysel. Na Kráľovej Holi totiž nijaký zelený strom nestojí. Čo ma však potešilo je, že pod ním sedí učupená chalúpka, ktorá akoby bola vystrihnutá z pohľadnice. Takýto skvostný výhľad sa nám naskytol na ceste medzi Červenou Skalou a Telgártom. Nečudovala som sa teda, že okrem mňa sa na mieste zastavili aj iní pocestní, ktorí si túžili zvečniť tento malebný obrázok. 

Jedným z najväčších lákadiel tejto lokality je však Národný park Muránska Planina. Ide o jeden z najmladších parkov na Slovensku, no je v ňom napriek tomu možné mnohé objavovať. Čítala som, že sa tu nachádza vyše 250 (žiaľ nesprístupnených) jaskýň či 15 priepastí. Turisticky vyhľadávanou atrakciou sú však najmä sysle na Muránskej Planine. A presne tam viedli moje prvé kroky. 

Odjakživa prekypujem vrelou náklonnosťou k týmto štvornohým drobcom. Za posledné roky sa už tak osmelili, že sa bez strachu a hanby priblížia do tesnej blízkosti a čakajú dobrotu. Priniesla som si so sebou najmä jabĺčka, pretože som verila, že tieto roztomilé zvieratká ocenia zdroj vitamínov. Záujem však mali najmä o nezdravé piškóty, preto sa celé skupinky sysľov zdržiavali najmä pri takejto nezdravej ponuke a moje jablká odmietali so znechutením. Zdravý životný štýl im zrejme nehovorí nič. Čo však medzi syslíkmi išlo naozaj na dračku boli slnečnicové alebo tekvicové semiačka. Nabudúce si na tento výlet vezmem radšej tie. 

No a aby som nezabudla - keď som konečne zdvihla zrak zo zeme a pozrela sa vyššie, uvidela som pred sebou majestátny kopec. No a presne tam, len kúsok od planiny plnej týchto poľných hlodavcov, sa nachádza hrad Muráň. Táto zrúcanina sa spomína aj v jednej z najstarších zachovaných slovenských piesní. Píseň o hradu Muránském pochádza dokonca už zo 16. storočia. 

Chmarošský viadukt, prameň Hrona a stopy Coburgovcov

Asi pol hodiny jazdy autom nám trvalo dostať sa od sysľov k ďalšiemu fotogenickému miestu. Chmarošský viadukt som poznala z reklám slovenských železníc. Je dlhý 113,6 m a vysoký až 18 m. Patrí k jedným z najkrajších technických pamiatok na Slovensku. Svojou jedinečnosťou láka mnohých cestovateľov a nadšencov fotografie. Ja som bola samozrejme medzi nimi a s priateľom sme si dokonca cvakli aj takúto peknú selfie. 

Za Chmarošským viaduktom sme ďalej pokračovali cestou na Vernár, kde nájdete prameň Hrona. Hron je so svojimi 298 km druhou najdlhšou riekou na Slovensku. Následne sme navštívili Stratenskú dolinu, kadiaľ v minulosti viedla hlavná cesta. Cestu nechali postaviť Coburgovci a bola používaná až do 2. polovice 20. storočia. Jej najvýznamnejšia dominanta - Stratenská skalná brána - bola, žiaľ, zničená počas druhej svetovej vojny. Dolina je vhodná na nenáročnú prechádzku či cykloturistiku. Túto možnosť sme využili aj my dvaja s priateľom.

S Coburgovcami sa spája aj Rekreačný areál Predná Hora, ktorého kaštieľ slúžil ako zimné sídlo bulharského cára Ferdinanda Coburga. Konečne som si teda prezrela miesto, ktorým mama strašila môjho brata, keď si v piatok zašiel do krčmy. 

A nesmiem zabudnúť pripomenúť aj najvýznamnejšiu lokalitu Gemera, ktorú ročne navštívia tisíce turistov - Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Túto jaskyňu sprístupnili v roku 1871 a o 16 rokov neskôr tu nainštalovali aj elektrické osvetlenie. Tým sa jaskyňa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.

Americký cestný sen na slovenskej Route 66

Drahý Zápisník, Ty už o mne dobre vieš, že už od detstva snívam o návšteve USA. Kúsok Ameriky som však objavila aj na Slovensku, a to na slovenskej Route 66. Táto cesta síce pretína Slovensko od severu po juh, no práve na hranici Gemera s Horehroním nás čakali naozaj krásne prírodné scenérie. Táto takmer 300 km dlhá cesta všetkým dokáže, že za vzácnymi pamiatkami a nádhernou prírodou netreba chodiť ďaleko. 

P. S.: Rôznymi horami a dolami, riekami a dolinami sa vždy dostaneme k miestam, ktoré nás dokážu očariť svojou krásou. V okrese Rožňava sú to aj Kaštieľ Betliar a Hrad Krásna Hôrka. O tom Ti, Zápisníček, však napíšem až nabudúce.